[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.quprax.sk\/telefon-pozname-uz-144-rokov-o-patent-vsak-ziadali-dvaja-vynalezcovia\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.quprax.sk\/telefon-pozname-uz-144-rokov-o-patent-vsak-ziadali-dvaja-vynalezcovia\/","headline":"Telef\u00f3n pozn\u00e1me u\u017e 144 rokov, o patent v\u0161ak \u017eiadali dvaja vyn\u00e1lezcovia","name":"Telef\u00f3n pozn\u00e1me u\u017e 144 rokov, o patent v\u0161ak \u017eiadali dvaja vyn\u00e1lezcovia","description":"Autorom vyn\u00e1lezu, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvame dodnes, ale u\u017e v\u00a0zna\u010dne zmenenej podobe, je Alexander Graham Bell. Roden\u00fd \u0160k\u00f3t najprv vyu\u010doval nepo\u010duj\u00facich, k\u00a0telef\u00f3nu sa dostal a\u017e nesk\u00f4r. \u00a0 Rozhodli dve hodiny Alexander Bellsa narodil 3.marca 1847 v\u00a0Edinburghu v\u00a0\u0160k\u00f3tsku. V\u00a0roku 1870 sa cel\u00e1 rodina pres\u0165ahovala do Kanady, a\u00a0tak sa z\u00a0neho stal britsko-americk\u00fd pedag\u00f3g a\u00a0vyn\u00e1lezca. Bunky na to zdedil po&hellip;","datePublished":"2020-02-15","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.quprax.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.quprax.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/4faace62981be50719be6a25151192978e6d585737a520836dcb98934de3bb45?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/4faace62981be50719be6a25151192978e6d585737a520836dcb98934de3bb45?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"quprax.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.quprax.sk\/wp-content\/uploads\/img_a310444_w16893_t1582741693.jpg","url":"https:\/\/www.quprax.sk\/wp-content\/uploads\/img_a310444_w16893_t1582741693.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.quprax.sk\/telefon-pozname-uz-144-rokov-o-patent-vsak-ziadali-dvaja-vynalezcovia\/","about":["Technika"],"wordCount":402,"articleBody":"Autorom vyn\u00e1lezu, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvame dodnes, ale u\u017e v\u00a0zna\u010dne zmenenej podobe, je Alexander Graham Bell. Roden\u00fd \u0160k\u00f3t najprv vyu\u010doval nepo\u010duj\u00facich, k\u00a0telef\u00f3nu sa dostal a\u017e nesk\u00f4r.\u00a0Rozhodli dve hodinyAlexander Bellsa narodil 3.marca 1847 v\u00a0Edinburghu v\u00a0\u0160k\u00f3tsku. V\u00a0roku 1870 sa cel\u00e1 rodina pres\u0165ahovala do Kanady, a\u00a0tak sa z\u00a0neho stal britsko-americk\u00fd pedag\u00f3g a\u00a0vyn\u00e1lezca. Bunky na to zdedil po svojom otcovi aj starom otcovi, ktor\u00ed sa tie\u017e venovali technike, konkr\u00e9tne mechanike zvukov. On s\u00e1m sa najsk\u00f4r venoval vyu\u010dovaniu nepo\u010duj\u00facich a\u00a0samotn\u00fd vyn\u00e1lez telef\u00f3nu pri\u0161iel a\u017e nesk\u00f4r.\u00a0 V\u00a0roku 1871 za\u010dal u\u010di\u0165 v\u00a0Bostone v\u00a0\u0161kole pre hluchonem\u00fdch, k\u00a0\u010domu ho in\u0161pirovala jeho matka, ktor\u00e1 ohluchla ako dospel\u00e1. Nesk\u00f4r zalo\u017eil vlastn\u00fa \u0161kolu re\u010di. Jeho asistentom bol Thomas Watson, s\u00a0ktor\u00fdm spolo\u010dne experimentovali s\u00a0telegrafom. \u00a0Spolupracoval aj s\u00a0odborn\u00edkom na sluch Clarencom Blakeom a\u00a0spolo\u010dne sk\u00fa\u0161ali zaznamena\u0165 zvukov\u00e9 vibr\u00e1cie. Mnoh\u00e9 experimenty priniesli v\u00fdsledky v\u00a0podobe prenosu zvuku cez vedenie, \u010di\u017ee telef\u00f3n. Vyn\u00e1lez vy\u00fastil do sporu s Elishom Greyom, vyn\u00e1lezcom, ktor\u00fd tie\u017e po\u017eiadal o\u00a0patent, ale a\u017e o\u00a0p\u00e1r hod\u00edn nesk\u00f4r.\u00a0\u0160irok\u00fd z\u00e1ber z\u00e1ujmovV\u00a0roku 1886 si telef\u00f3n dalo zavies\u0165 viac ne\u017e 150\u00a0000 americk\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed a\u00a0a\u017e v\u00a0roku 1915 prebehol aj prv\u00fd transkontinent\u00e1lny telefonick\u00fd rozhovor, a\u00a0to medzi mestami San Francisco a New York. Vyn\u00e1jden\u00edm telef\u00f3nu v\u0161ak jeho pr\u00e1ca neskon\u010dila, venoval sa nepo\u010duj\u00facim, experimentoval v\u00a0medic\u00edne a\u00a0tie\u017e pokra\u010doval v\u00a0sk\u00faman\u00ed transform\u00e1cie zvukov a\u00a0ich prenosu. Svoju stopu v\u0161ak zanechal aj na \u010dasopise National Geographic, je autorom 18 patentov a\u00a0spoluautorom 12.\u00a0List s\u00a0in\u0161trukciami bol v dra\u017ebeAlexander Bellsa do\u017eil veku 75 rokov. Zomrel 2.augusta 1922 doma, v Beinn Bhreagh v\u00a0Kanade, pr\u00e1ve ke\u010f diktoval pr\u00edspevok do \u010dasopisu. Zanechal po sebe sedemstranov\u00fd list, v\u00a0ktorom pop\u00edsal sp\u00f4sob uzemnenia telef\u00f3nu a\u00a0dva n\u00e1\u010drty, ktor\u00e9 ukazovali ako natiahnu\u0165 telef\u00f3nne k\u00e1ble, aby boli chr\u00e1nen\u00e9 pred \u00fa\u010dinkami blesku. Adresovan\u00fd bol jeho rodi\u010dom. V roku 2012 sa dostal do dra\u017eby v meste Amherst v \u0161t\u00e1te Massachusetts.Grey aj Bellsa k\u00a0vyn\u00e1lezu dostali ka\u017ed\u00fd samostatne, patent v\u0161ak bol prip\u00edsan\u00fd pr\u00e1ve Bellovi.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Telef\u00f3n pozn\u00e1me u\u017e 144 rokov, o patent v\u0161ak \u017eiadali dvaja vyn\u00e1lezcovia","item":"https:\/\/www.quprax.sk\/telefon-pozname-uz-144-rokov-o-patent-vsak-ziadali-dvaja-vynalezcovia\/#breadcrumbitem"}]}]